Zámerom tohto článku je priblížiť fungovanie mediácie ako jednu z foriem poskytovania právnej pomoci žiadateľom o právnu pomoc prostredníctvom Centra právnej pomoci. Autorka sa venuje priblíženiu podmienok pre poskytnutie právnej pomoci s dôrazom na mediáciu, odlišnostiam v procese mediácie, ktorá prebieha v Centre právnej pomoci, a úvahám o možnom prínose Centra právnej pomoci pre rozširovanie povedomia o mediácii, ako aj participácii Centra na poskytovaní mediačných služieb.

 

Úvod

Centrum právnej pomoci (ďalej len „Centrum“) je štátna rozpočtová organizácia, ktorá poskytuje právnu pomoc osobám v materiálnej núdzi za splnenia podmienok predpokladaných zákonom č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“), a to formou právneho poradenstva, právneho zastupovania v konaní pred súdom určeným advokátom alebo zamestnancom Centra a taktiež formou mediácie určeným mediátorom alebo zamestnancom Centra. Hlavným cieľom zákonodarcu bolo vytvorenie systému poskytovania právnej pomoci a zabezpečenie jej poskytovania v rozsahu ustanovenom zákonom č. 327/2005 Z. z. fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov. Na účely zákona č. 327/2005 Z. z. je právnou pomocou poskytovanie právnych služieb oprávnenej osobe v súvislosti s uplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach vrátane sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie, spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým spojených.

Podmienky na poskytnutie právnej pomoci

Predpokladom poskytovania právnej pomoci Centrom je splnenie nasledujúcich kumulatívnych podmienok: daný spor je v pôsobnosti Centra, žiadateľ sa nachádza v stave materiálnej núdze, je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy.

Pôsobnosť Centra je daná:

• v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom SR;
• v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach;
• v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny, v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom SR;
• v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ak ide o osobu, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu.

Podmienka, že žiadateľ sa nachádza v stave materiálnej núdze, je naplnená vtedy, ak je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď jeho príjem nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a využívanie právnych služieb si nemôže zabezpečiť svojím majetkom. Zákon č. 327/2005 Z. z. pritom rozlišuje poskytovanie právnej pomoci s finančnou účasťou alebo bez nej.

Právna pomoc môže byť žiadateľovi poskytnutá bez finančnej účasti v tom prípade, ak jeho príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom. Konkrétne to znamená, že príjem jednej fyzickej osoby nesmie presiahnuť 1,4-násobok sumy 234,42 eur, t. j. sumu 329 eur. Hranica materiálnej núdze sa mení podľa toho, či sa so žiadateľom spoločne posudzujú ďalšie osoby (manžel, maloleté deti). Na ilustráciu doplníme hranicu materiálnej núdze v prípade dvoch dospelých spoločne posudzovaných osôb: 558 eur, jedna dospelá osoba a jedno spoločne posudzované maloleté dieťa: 479 eur, dve dospelé osoby a jedno maloleté dieťa: 707 eur atď.

V prípade, ak príjem žiadateľa presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo Centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu.  Konkrétne to znamená, že príjem jednej fyzickej osoby nesmie presiahnuť 1,6-násobok sumy 234,42 eur, t. j. sumu 376 eur. Na ilustráciu doplníme hranicu materiálnej núdze v prípade dvoch dospelých spoločne posudzovaných osôb: 637 eur, jedna dospelá osoba a jedno spoločne posudzované maloleté dieťa: 547 eur, dve dospelé osoby a jedno maloleté dieťa: 808 eur atď.

Finančná účasť predstavuje pre oprávnenú osobu uhradenie nasledujúcich súm: 40 eur vo veciach upravených Občianskym a Obchodným zákonníkom, 30 eur vo veciach upravených Zákonníkom práce, 26 eur vo veciach upravených zákonom o rodine.

V zmysle § 6a ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. sa oprávnená osoba podieľa aj na úhrade odmeny mediátora, ktorá by mu patrila podľa osobitného predpisu, ak by sa uzavrela dohoda, ktorá je výsledkom mediácie. Oprávnená osoba uhrádza výšku finančnej účasti na účet mediátora alebo Centra. Povinnosť úhrady finančnej účasti oprávnenej osoby zaniká splnením, a to aj pre prípad zmeny v osobe mediátora.

Ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, Centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. V praxi to znamená, že v prípadoch hodných osobitného zreteľa Centrum poskytne právnu pomoc žiadateľovi napriek tomu, že jeho príjem presahuje 1,6-násobok sumy životného minima. Ide najmä o prípady, ak predmetom sporu je nehnuteľnosť, náhrada škody na zdraví spôsobená trestným činom, vrátenie spôsobilosti na právne úkony, výživné na maloleté dieťa a pod. Žiadateľ je v takomto prípade vyzvaný preukázať všetky svoje výdavky.

Pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu Centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. V situácii, keď žiadateľ požiadal o právnu pomoc formou mediácie, bude pre Centrum rozhodujúcou skutočnosťou pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu fakt, že druhá strana sporu vyslovila súhlas s mediáciou. Ak druhá strana sporu vysloví s mediáciou súhlas, podmienka vylúčenia zrejmej bezúspešnosti bude z pohľadu Centra splnená.

Podmienka hodnoty sporu je splnená, ak táto prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, čo je v súčasnosti 646 eur. To sa však netýka sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. V takom prípade sa podmienka hodnoty sporu považuje automaticky za splnenú (napr. konanie o rozvod manželstva, vrátenie spôsobilosti na právne úkony). Ak ide o súdne konanie o určenie výživného, Centrum taktiež vysloví záver, že podmienka hodnoty sporu je splnená, nakoľko sa jedná o pravidelne sa opakujúcu mesačnú dávku, o ktorej možno predpokladať, že prevýši hodnotu minimálnej mzdy.

Za predpokladu, že žiadateľ o právnu pomoc preukáže splnenie všetkých troch vyššie uvedených kumulatívnych podmienok, Centrum vydá rozhodnutie v správnom konaní, ktorým žiadateľovi prizná nárok na poskytovanie právnej pomoci a zároveň určí konkrétneho mediátora z registra mediátorov vedených Ministerstvom spravodlivosti SR alebo z radov svojich zamestnancov. Centrum oprávnenú osobu vyzve na uzavretie dohody o začatí mediácie s určeným mediátorom.

Zamestnanec Centra, ktorý je oprávnený viesť mediáciu v Centre z pozície zamestnanca, je zároveň aktívnym mediátorom zapísaným v registri mediátorov Ministerstva spravodlivosti SR.

Ak raz žiadateľovi o právnu pomoc Centrum prizná nárok na poskytovanie právnej pomoci formou mediácie, v takomto prípade bude mediácia bezplatná aj pre druhú zúčastnenú osobu a nie je potrebné, aby si druhý účastník sporu taktiež žiadal o poskytnutie právnej pomoci v Centre. Je pritom irelevantné, či bude mediáciu viesť zamestnanec Centra alebo externý mediátor.

Z praktických skúseností z prostredia Centra sú žiadateľmi o právnu pomoc sú z veľkej časti rodičia maloletých detí. Právnu pomoc tak žiadajú matky, poberateľky rodičovského príspevku alebo otcovia s nízkym príjmom v rámci súdneho konania o rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, vo veci zvýšenia alebo zníženia výživného, prípadne zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.

Centrum ako inštitúcia, ktorá prichádza do kontaktu s nízkopríjmovou skupinou ľudí, pri ktorej je viac ako žiaduce usporiadať vzťahy zmierlivým spôsobom, sa tak javí ako dôležitá organizácia s potenciálom poskytovať informácie verejnosti.

Potreba existencie zoznamu mediátorov poskytujúcich právnu pomoc osobám v materiálnej núdzi

V súčasnosti je evidencia mediátorov zabezpečená registrom vedeným Ministerstvom spravodlivosti SR. Z pohľadu Centra je však tento register príliš rozsiahly a neprehľadný z hľadiska vyhľadávania mediátorov, ktorí poskytujú služby aj pre osoby nachádzajúce sa v materiálnej núdzi, keďže takýto údaj neobsahuje.

Pre Centrum by bolo nápomocným a efektívnym nástrojom na vyhľadávanie mediátorov vytvorenie zoznamu mediátorov poskytujúcich právnu pomoc osobám v materiálnej núdzi, resp. poskytujúcich bezplatnú mediáciu. Taktiež by bolo vhodné, aby boli zverejnené oblasti, ktorým sa konkrétny mediátor venuje pre efektívnejšie vyhľadávanie z hľadiska vhodnosti.

Obdobný zoznam vedie Slovenská advokátska komora ako zoznam advokátov, ktorých môže Centrum právnej pomoci určiť na poskytovanie právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.

Takýto zoznam značne napomáha efektívnemu poskytovaniu právnej pomoci, keďže zamestnanec Centra predtým, ako určí konkrétneho advokáta na zastupovanie v súdnom konaní, tohto advokáta telefonicky kontaktuje. Advokát má tak možnosť oboznámiť sa s predmetom sporu, zistiť, či nehrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty alebo je stanovený blízky termín pojednávania, vylúči sa prípadný konflikt záujmov, kolízia termínov pojednávaní či iných pracovných povinností, momentálnych kapacitných možností osloveného advokáta. Uvedený postup napomáha predchádzať neúčelnému určovaniu advokátov, na ktorých strane sú rôzne prekážky zastupovania osôb v materiálnej núdzi a poskytuje tak základ pre vytvorenie dôvery medzi klientom a advokátom. Klient prichádza za advokátom s informáciou, že jeho budúci právny zástupca je informovaný o jeho prípade a vyslovil súhlas s jeho zastupovaním.

Mediačné konanie – Centrum v kontexte zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii

Prvý kontakt s klientom v podmienkach Centra vykazuje určité odlišnosti v porovnaní s oslovením externého mediátora klientom. Spravidla sa začína tým, že sa záujemca o poskytnutie základnej právnej rady dostaví na vopred objednanú právnu konzultáciu do Centra. Právnik Centra po zistení skutkového stavu môže poučiť klienta o možnosti mediácie, ak tomu nasvedčujú okolnosti popisovaného skutkového stavu. Zároveň poučí klienta o priebehu a výhodách mediácie. Taktiež je na tejto konzultácii priestor venovať sa podrobnejšie otázkam klienta, komplexnejšiemu vysvetleniu procesu mediácie, objasneniu rozdielov v porovnaní so súdnym konaním atď.

Následne sa zisťuje naplnenie všetkých troch kumulatívnych podmienok pre poskytnutie právnej pomoci a záujemca má možnosť vyplniť formulár žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a zároveň si zvoliť mediáciu ako formu právnej pomoci.

Podaním žiadosti o poskytnutie právnej pomoci sa tak začína správne konanie, v rámci ktorého je Centrum povinné do 30-tich dní rozhodnúť o priznaní (resp. nepriznaní) nároku na poskytovanie právnej pomoci. Počas zisťovania skutkového stavu správnym orgánom pred vydaním rozhodnutia, Centrum osloví druhú stranu sporu s otázkou, či je prístupná zúčastniť sa mediácie. Následne Centrum vydá rozhodnutie v správnom konaní, ktorým prizná žiadateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci formou mediácie a určí konkrétneho mediátora, zamestnanca Centra. Či Centrum určí na uskutočnenie mediácie vlastného zamestnanca alebo externého mediátora závisí od toho, či v konkrétnej kancelárii Centra pracuje zamestnanec, ktorý má osvedčenie o odbornej príprave mediátora a tým pádom je oprávnený viesť mediáciu, prípadne od momentálnych kapacitných možností danej kancelárie. Mediácia prebieha v priestoroch kancelárie Centra.

Následný priebeh mediačného konania pred zamestnancom Centra, ktorý je zároveň mediátorom, je identický ako pred mediátorom vykonávajúcim mediáciu podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii.

Odmena mediátora za výkon mediácie v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi

Mediátorovi určenému Centrom patrí odmena podľa osobitného predpisu. To neplatí, ak je mediátor súčasne zamestnancom centra. Vtedy mediátor nemá nárok na odmenu za výkon mediácie, keďže za výkon tejto činnosti (ako súčasť pracovnej náplne zamestnanca) poberá zamestnanecký plat.

O odmene mediátora rozhodne Centrum podľa zákona č. 327/2005 Z. z. Osobitným predpisom, ktorý upravuje výšku odmeny mediátora určeného Centrom za výkon mediácie, je vyhláška č. 337/2011 Z. z. o odmene mediátora za výkon mediácie v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len „vyhláška č. 337/2011 Z. z.“). Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 337/2011 Z. z. je odmena mediátora upravená takto:

• 20 eur, ak osoby uzavrú dohodu o začatí mediácie,
• 50 eur, ak sa osoby zúčastnia aspoň na troch stretnutiach s mediátorom s cieľom vyriešiť spor medzi nimi, alebo
• 100 eur, ak osoby uzavrú dohodu, ktorá je výsledkom mediácie.

Ak sa výkon mediácie vzťahuje na dve alebo viaceré veci, ktoré skutkovo súvisia so sporom, na ktorého riešenie bol mediátor určený Centrom, zvýši sa odmena o 50 %; odmena za ostatné veci sa neprizná.

Ak sa výkon mediácie týka mimoriadne náročnej alebo skutkovo zložitej veci, môže Centrum odmenu zvýšiť najviac o 100 %.

Odmena mediátora je teda upravená priamo vyhláškou na rozdiel od jej úpravy zákonom č. 420/2004 Z. z. o mediácii, v zmysle ktorého sa jeho odmena určuje na základe dohody medzi mediátorom a osobami zúčastnenými na mediácii.

Reflektovanie využívania mediácie prostredníctvom Centra

Súčasťou tohto príspevku sú skúsenosti, ktoré autorka získala za uplynulé dva roky práce na pracovnej pozícii právnik v jednej z kancelárii Centra a mala tak možnosť podieľať sa na spoluvytváraní mediačnej praxe v tomto prostredí. Za posledné dva roky by sa počet mediácii v tejto kancelárii dal zrátať na prstoch dvoch rúk, čo je však možné považovať za progres oproti minulým rokom, kedy mediácia v Centre nebola používaná takmer vôbec. Pozitívne možno hodnotiť zvyšovanie miery informovanosti verejnosti o existencii mediácie a jej podmienkach. Nepochybne dôležité je sprostredkovanie pozitívnych konkrétnych skúseností s mediáciou, čím sa umožňuje budovanie dôvery verejnosti v tento inštitút. Úspešným argumentom pre žiadateľov nachádzajúcich sa v stave materiálnej núdze, aby vyskúšali vyriešiť spor mediáciou, bola bezplatnosť tejto služby pre klienta. Klient prišiel do Centra s požiadavkou o riešenie svojej situácie, keďže všetky jeho dostupné nástroje zlyhali. Predstava takéhoto klienta je, že mu neostáva nič iné ako obrátiť sa na súd, resp. pokračovať v súdnom konaní a hľadať si právne zastúpenie. Na porovnanie je mu ponúknutá možnosť zúčastniť sa mediačných sedení, ktoré bude viesť nezávislý a nestranný mediátor, pričom za tieto služby nebude musieť zaplatiť. Úhrada odmeny mediátora sa nebude vyžadovať ani od druhej osoby zúčastnenej na mediácii, hoci táto osoba nemusí spĺňať podmienku materiálnej núdze. Pre obe strany sporu je takto vytvorená jedinečná možnosť využiť mediačné služby, dospieť k dohode, nechať si vypracovať dohodu mediátorom a spor uzavrieť bez investovania peňažných prostriedkov na odmenu mediátora.

Mediácie, ktoré sa dosiaľ zrealizovali v Centre, skončili uzatvorením dohody. Prevažovali spory z oblasti rodinného práva a vysporiadania majetku.

Úvahy o možnej participácii Centra v oblasti rozširovania informovanosti o mediácii a poskytovania mediačných služieb zamestnancami

Ak sa pozrieme na tému informovanosti verejnosti o mediácii, bežný občan sa o možnosti mediácie často môže dozvedieť až počas prebiehajúceho súdneho konania, kedy súd v rámci predbežného prerokovania sporu môže stranám odporučiť, aby sa pokúsili o vyriešenie sporu mediáciou, ak je to možné a účelné.

Ako už bolo uvedené skôr, zamestnanci Centra prichádzajú denne do kontaktu s veľkým množstvom občanov, ktorí majú záujem o poskytnutie základnej právnej rady alebo sú žiadateľmi o právnu pomoc v súdnom konaní.

Centrum právnej pomoci je v súčasnosti inštitúciou pozostávajúcou z celkom 15-tich kancelárii rozmiestnených po celom území Slovenskej republiky. Konkrétne ide o kancelárie v mestách Bratislava, Trnava, Nitra, Komárno, Trenčín, Žilina, Banská Bystrica, Žiar nad Hronom, Tvrdošín, Liptovský Mikuláš, Rimavská Sobota, Košice, Prešov, Humenné, Svidník. Pod jednotlivé kancelárie je organizačne začlenených 44 konzultačných pracovísk (https://www.centrumpravnejpomoci.sk/sekcia/2-kontakty).

Z pohľadu územnej pôsobnosti a s tým spojených možností Centra sa teda nezanedbateľnou javí príležitosť poskytovať základné informácie o mediácii zamestnancami jednotlivých kancelárií Centra. Je tak možné urobiť už pri prvom telefonickom kontakte s call centrom, pri osobnej návšteve jednotlivej kancelárie, na predbežnej hodinovej konzultácii či pri podaní žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Z uvedených eventualít dáva najväčší priestor práve osobná konzultácia, v rámci ktorej príjemca právnej rady objasní skutkové okolnosti prípadu, podľa ktorých právnik Centra vyhodnotí, či daný spor je alebo nie je vhodný na mediáciu. Ak áno, ponúka sa príležitosť bližšie objasniť výhody a podmienky mediácie, kontaktovať druhú stranu sporu priamo na predbežnej konzultácii a tak predpripraviť vec na riešenie mediáciou. Za predpokladu, že účastník poskytovanej právnej konzultácie spĺňa všetky tri kumulatívne podmienky pre poskytnutie právnej pomoci Centrom, tento si vyplní formulár žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Centrum vydá rozhodnutie v správnom konaní a určí konkrétneho mediátora na uskutočnenie procesu mediácie alebo sa mediácia bude realizovať zamestnancom Centra.

Ďalšou veľkou skupinou sporov, na ktorých riešení formou mediácie by sa eventuálne mohlo Centrum podieľať, sú cezhraničné spory. Z praktických skúseností je možné uviesť výskyt mnohých prípadov z oblasti rodinného práva, ktoré obsahujú cezhraničný prvok. V dnešnej dobe masívneho rozvoja komunikácie v online priestore, by tak nebolo prekážkou zrealizovať mediáciu online formou. Z časového hľadiska by takýto spôsob riešenia bol veľkým prínosom, najmä v sporoch týkajúcich sa maloletých detí, kde odlúčenie od jedného rodiča na dlhšie obdobie môže mať nenávratné následky.

Ak zájdeme v úvahách ďalej, ukazuje sa možnosť zabezpečiť poskytovanie mediačných služieb zamestnancami jednotlivých kancelárii Centra. Základným predpokladom by bolo získanie osvedčenia o úspešnom absolvovaní odbornej prípravy mediátora a vykonaní odbornej skúšky mediátora zamestnancom Centra, ktorý je zároveň právnikom alebo sociálnym pracovníkom. S tým by vyvstala potreba kvalifikovaného a pravidelného vzdelávania zamestnancov jednotlivých kancelárii Centra, prípadne poskytovanie supervízii skúsenými mediátormi.

Nakoľko zamestnanecký pomer pracovníkov Centra sa spravuje ustanoveniami zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, výkon činnosti mediácie je zlučiteľný so zamestnaneckým pomerom zamestnanca Centra. Opačne by to bolo v prípade štátnozamestnaneckého pracovného pomeru.

Záver

Z praktických skúseností autorky možno konštatovať, že nie je badať rozdielny prístup k mediácii klientov Centra v porovnaní s klientmi, ktorí si za službu platia. Dá sa pozorovať ochota zúčastnených osôb a motivácia riešiť spor v zmysle prístupu „veď za to nič nedám, nič ma to nestojí, môžem kedykoľvek odísť, tak ja to vyskúšam a možno sa tak vyrieši spor, ktorý mi robí život nepohodlným“. Centrum právnej pomoci teda predstavuje inštitúciu s potenciálom podpory rozvoja mediácie, či už informovania verejnosti alebo samotného poskytovania mediačných služieb. Či bude tento potenciál využitý je v kompetencii štátnych orgánov.

 

Článok uverejnený tu:

https://www.legalis.sk/sk/casopis/sukromne-pravo/mediacia-a-centrum-pravnej-pomoci.m-3165.html